Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je pokračovateľkou Mestskej verejnej knižnice v Banskej Bystrici, ktorá bola založená 26. marca 1926. Jej prvým knihovníkom bol Karol Kiszely, bývalý profesor gymnázia a známy orientalista, ktorý bol členom domácich i zahraničných vedeckých spoločností. Základ knižničného fondu tvoril dar ministerstva školstva – 200 kníh. Knižnica začala svoju činnosť v malej zasadacej miestnosti mestského domu.
Mestská verejná knižnica sa zmenila na Krajskú ľudovú knižnicu v roku 1951. V roku 1952 už pôsobila ako krajská, okresná a mestská knižnica v budove bývalého učiteľského ústavu na terajšej Kapitulskej ulici.
V roku 1962 získala knižnica od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave neúplnú zbierku noriem a od Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe niekoľko tisíc patentových spisov. Od tohto roku sa zbierky špeciálnej literatúry priebežne dopĺňali a knižnica začala pôsobiť aj vo funkcii Oblastného strediska pre normy a patenty.
Významnou udalosťou v dejinách knižnice bolo získanie práva povinného výtlačku československej knižnej, časopiseckej a novinovej produkcie od 1. júla 1963. V dôsledku územnej reorganizácie (zákon 71/1969 Zb. z. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky) v roku 1969 prešla Krajská ľudová knižnica v Banskej Bystrici dňom 1. júla 1969 pod priamu správu a riadenie Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky ako univerzálna štátna vedecká knižnica. Jej štatút vstúpil do platnosti 1.marca 1970.
