V marci si pripomíname nedožité 80. narodeniny herečky Márie Šmihlovej, rod. Staššákovej. Narodila sa 13. 3. 1941 v obci Ďubákovo a herecký talent určite zdedila po svojej matke, ktorá účinkovala v ochotníckom súbore v Kokave. Do Banskej Bystrice prišla za prácou, pamätníci spomínajú, že pracovala v malom železiarstve neďaleko námestia SNP. Prvé herecké skúsenosti získavala v ochotníckom Divadelnom súbore Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici (1957 – 1960). Účinkovala napr. v dráme Mauritza Dekkra Svet nemá čakáreň (1959), v komédii Carla Goldoniho Rozkošná príhoda (1960), v rozprávke Princezná so zlatou hviezdou (1960) a i.
V novovzniknutom Krajskom bábkovom divadle (1960) v Banskej Bystrici začínala 2. 2. 1961 a láska k tomuto divadlu v nej pretrvala celých 35 rokov, aj po zmene názvu divadla na Bábkové divadlo na Rázcestí (1991) až po jej odchod do dôchodku. Príjemný hlas ju predurčoval na úlohy princezien, dievčatiek, rozprávkových bytostí i zvieratiek.
V KBD začínala postavou Princeznej v hre Bedřicha Svatoňa Staronová komédia (1961) v réžii Milana Tomáška. Vodila bábku a hovorila za postavu Paulína v hre Oldřicha Augusta Kazisvet – pán Casissietti (1962), v ktorej účinkoval aj Štefan Šmihla a Jozef Mokoš (posila umeleckého súboru z pražskej AMU). Nasledovali ďalšie postavy, v ktorých prejavila svoj herecký talent: Katka v hre Márie Kannovej Zakliaty káčer (1963), Budinka – kráľova dcéra v hre Františka Pavlíčka Bajaja (1968), Psíček v rozprávke Milana Pavlíka Čarovné pierka (1965), Vtáčik Jarabáčik v bábkovej hre Jana Malíka Hopka – Klopka (1961), Ruženka v hre Zdenka Skořepu Šípková Ruženka (1968), vo veršovanej hre Štefana Šmihlu O zlatovlasej Otolienke (1969) na motívy ľudových rozprávok účinkovala ako Hermína – macochina dcéra, v inscenácii Jozefa Kainara Zlatovláska (1970) ako Rusovláska, v inscenácii Vítězslava Nezvala Anička Škriatok a Slamenný Hubert (1971) ako Žirafa.
Prof. Milan Jurčo v recenzii hry Korneja Čukovského Telefón doktora Boľavého (1975) vyzdvihol herecký výkon Márie Šmihlovej ako Uvádzačky a Zdravotnej sestry a Karola Zarembu v hlavnej postave doktora Boľavého. Kostýmová hra Hašterica (1978) s pesničkami poukazujúca na malomeštiactvo v réžii Jozefa Mokoša dala vyniknúť herečkám Oľge Hoffmanovej, Oľge Zarembovej, Marte Novákovej, ako aj Márii Šmihlovej v postave Pani Hrabcová. Postupne stvárňovala charakterové postavy, plastické hrdinky ako postavu Mať Čin-Čin v hre Ľudmily Podjavorinskej ČIN-ČIN, postavu Nyola v inscenácii Radúz a Mahuliena (Július Zeyer, 1986), Dáma z Arkádie v hre Taverna magica (Iveta Škripková, 1993). Jej poslednou naštudovanou postavou bola Doňa Belisa v inscenácii Maxa Frischa Don Juan alebo Láska ku geometrii (1996). Účinkovala aj v Československej televízii v Bratislave ako animátorka.
Divadlo bolo jej láskou, domovom a veľkou oporou; podporovali ju, aby si popri zamestnaní urobila maturitu. Nádherné chvíle zažila pri cestovaní a hosťovaní s Krajským bábkovým divadlom (inscenácie Botafogo, Barón Prášil) v krajinách: Nemecká spolková republika, Fínsko, Nemecká demokratická republika, Alžírsko, Holandsko, Belgicko a iné.
V divadle stretla aj svoju životnú lásku – herca, neskôr režiséra a rozhlasového dramaturga Štefana Šmihlu, s ktorým si spoločné áno povedali v roku 1965. Narodila sa im dcéra Katka a syn Marek. Žiaľ, syn Marek vážne ochorel a zomrel v roku 2003 ako 36 ročný. Smrť syna ju zasiahla a tiež vážne ochorela. Umrela 16. 10. 2012 v Banskej Bystrici. Milujúci manžel dal na parte tieto slová: „Rád by som ťa stretol aj v tom druhom žití, Majka moja…“
autorka: Mgr. Mária Lásková
fotografie: Fond Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici